nedeľa, 26. februára 2017

Veci, ktoré ma najviac inšpirujú

Zdroj: pexels.com
Rozhodla som sa opäť vám priniesť nejaké tipy pre písanie. Tentokrát to budú veci, ktoré ma inšpirujú v písaní a zároveň to bude slúžiť ako súbor tipov na to, kde možno hľadať inšpiráciu, takže verím, že vám to môže pomôcť. Možno sa na niektorých veciach spolu zhodneme, možno máte vy iné veci, ktoré vás inšpirujú, alebo vás namotivujú práve tieto moje veci. 

sobota, 25. februára 2017

UKÁŽKA Z NOVÉHO PROJEKTU: Bázeň

Zas som sa akosi dlho neozvala. Ale vysvetlím vám význam dnešného článku. V literárnom denníku z minula som spomínala, že mám rozpracovanú ešte tretiu vec. Najprv som to chcela veľmi tajiť, ale mám akúsi potrebu podeliť sa o to s vami a ukázať vám jednu prácu z toho. A keď už viete o Odtieňoch dúhy a o zbierke noviel (pracovný názov je Bez Hraníc), tak vám ukážem aj nový projekt. Je to síce ešte v plienkach, no veľmi sa mi páči akou cestou to ide a myslím, že keď to dokončím, tak to bude stáť za to.

pondelok, 20. februára 2017

Ako sa Elizabeth začala rozprávať s kamerou - YOUTUBE

Ak sledujete facebookovú stránku môjho blogu, iste viete, že som začala s natáčaním videí na YouTube. Ako sa k tomu človek, ktorý by najčastejšie radšej písal ako rozprával, vôbec dostal? A prečo tak zrazu? 

štvrtok, 16. februára 2017

Moji obľúbení autori poézie

Zdroj: pexels.com
Uvažovala som, čo napísať, keď už mám tak veľkú chuť niečo písať. A vsadila som na starší plán. Napísať vám niečo o tom, akú poéziu rada čítam a ktorá ma oslovila. Zároveň by som bola rada, keby ste vy napísali akú poéziu čítate (ak čítate, samozrejme), prípadne aký názor máte na poéziu celkovo.

utorok, 14. februára 2017

Medzinárodný deň darovania knihy - súťaž

Zimná literárna súťaž sa žiaľ nevydarila (mojou vinou), takže som sa rozhodla, keď už máme takú skvelú príležitosť (a nie nie je to Valentín) a je medzinárodný deň darovania knihy, tak urobím novú súťaž. Nemusíte urobiť nič viac než vyplniť jeden krátky formulár. Viem, nie je to veľmi originálne, ale je to časovo menej náročné a tak. 

A navyše keďže ja nemám dobrú náladu, chcem ju urobiť aspoň vám (dúfam, že to neznelo dvojzmyselne). Skrátka chcem, aby ste sa aspoň vy z niečoho dnes potešili. 

O čo môžete súťažiť? Vybrala som dve knihy v češtine (bohužiaľ tých v slovenčine mám viac takých vzácnejších a mne bližších, takže som nenašla takú, ktorú by som chcela poslať preč. Ale zároveň vás chcem potešiť, takže som do súťaže venovala dve knihy. Ale výherca bude len jeden. A bude to aj pre českých čitateľov, keďže bude jeden výherca, nebude to až tak náročné. 

Ospravedlňujem sa tým, ktorí očakávali opäť niečo literárne, ale ja na to nemám momentálne sily, takže dúfam, že sa zapojíte aj tak, ak vás knihy zaujmú.

A už som hovorila o tých knihách a nespomenula som ich názvy. Súťažíte teda o Nespavost od J. R. Johansson a o Loď mezi hvězdami od Beth Revis. 

Vo formulári sú aj otázky týkajúce sa blogu a minulého článku. Nie je to povinné, pokiaľ nie ste čitateľ blogu, ale bola by som rada, keby ste to vyplnili.

Pravidlá sú úplne jednoduché:
1. Vyplnte formulár
2. Zdieľajte súťaž (nie je povinné pravidlo, ale potešilo by)
3. Bola by som rada, ak by ste vyplnili aj otázky o blogu, ale nie je to povinné.
4. Súťaž je aj pre českých čitateľov. 

Súťaž trvá do 21. 2. 2017

VYPLŇTE TENTO FORMULÁR

sobota, 11. februára 2017

Duševný denník: klamárka, ktorá využívala ľudí

Najprv som si myslela, že začnem duševný denník na YouTube. Ale presvedčila som sa, že je mi ľahšie o problémoch písať, než o nich hovoriť. Strana sa obrátila a mňa zas niekto vypol. Nálady sa striedajú, avšak cítim, že väčšinu času som v neidentifikovateľnom stave. Úzkosť, depresia, chuť ublížiť si. Áno, strieda sa to s chvíľkovými stavmi hyperaktivity, ale je to len akoby vám posledný krát zablikala žiarovka. Blik, blik, a už je opäť tma. 

Je to presne ako moja impulzivita. Niekedy sa neviem zniesť. Vlastne nie niekedy, ale dosť často. Viete, pôvodne som si myslela, že nechcem dávať na blog takéto depresívne veci, ale čím viac ma prepadáva pocit depresie, tým viac sa potrebujem vyrozprávať a - ako to ja hovorím - nadýchnuť sa. Prežívam spisovateľský blok a dokážem písať len poéziu v próze (vďaka dobrému priateľovi za to, že mi odporučil práve tento spôsob písania), pretože sa tam dokážem dokonale rozpísať. Ale myslím si, že by vás mohlo zaujímať ako to je v mojom mozgu keď mi prepne. Teda naivne si myslím, že by vás to mohlo zaujímať. Na druhú stranu, nikoho nenútim to čítať, ja sa len potrebujem vypísať a možno chcem, aby ste zistili, že pokiaľ máte takéto problémy nie ste sami. A ja sa potrebujem hlavne vypísať. Dobre, to, že chcem aby ste pochopili, že nie ste sami je trochu ošemetná situácia.

Viete, čo som o sebe zistila? Že som klamárka. Totiž, oklamala som svoje okolie tým, že som naschvál tvrdila, že som v depresii. Bolo to dávnejšie, ale je to tak. Teraz sú moje depresie skutočné, ale pochopím, keď mi nebudete veriť. Som klamárka. Priznávam to. Ľuďom v okolí som neskutočne ublížila tým, že som ich len využívala. A nenávidím sa za to. Obviňujem sa za to. A napriek tomu to robím aj teraz. Ale neviem to kontrolovať. Moje ústa vypustia lož, aby niekoho využili bez toho, aby si to ten choromyseľný mozoček uvedomil. 

Som klamárka. 

A ak to niekto z okolia číta, strašne ma to mrzí. Ja som vám nechcela ublížiť. 

Chcem sa cítiť lepšie. Ale ako? Mám si dať každý deň ten hlúpy Xanax a stanem sa na ňom závislá. Nie, to nie je dobré riešenie. Na chvíľu sa mi občas uľaví, keď sa vypíšem, ale tie pocity sú tu znovu a opäť bubnujú v mojom mozgu, nedajú mi poriadne spať. A opäť raz musím myslieť na to, kde by bolo vhodné miesto na porezanie sa tak, aby to nik nezistil. Opäť rozmýšľam nad tým, že by som sa najradšej zahrabala pod čiernu zem. 

A potom si niekto všimne mojich starých jaziev na zápästí a začne mi hovoriť: "Veď si úspešná žena, tak s tým prestaň." Lenže moje sebapoškodzovanie už dávno nesúvisí s tým, že sa mi v realite niečo stalo. Ani moje depresívne stavy nesúvisia s tým, že sa v realite niečo pokazilo. Mne začalo byť zle deň po čítačke a to som bola dovtedy doslova v eufórii a tešila som sa na to, že so mnou chce niekto urobiť rozhovor a že by možno mohlo vyjsť ďalšie čítanie. Ale v tej chvíli som sa z toho nedokázala tešiť. Všetko to vyplo a v mysli zostalo len to, že život je na veľké H a že by som sa rada porezala. Presne akoby ma niekto vypol. 

Prepáčte mi za takýto depresívny článok, keď som si povedala, že na blog nechcem písať v depresii, ale ja sa potrebujem vyrozprávať. Viete, inšpirovala ma k tomu jedna americká youtuberka, ktorá sa zameriava na také ženské veci (vlasy oblečenie a podobne) a je to jediná, ktorú sledujem čo sa týka tohto. Tá youtuberka je BPD a v poslednom čase pridáva videá práve o bordeline. A tak som si povedala, že by som aj ja mohla vyliať zo seba všetko, čo môj hlúpy mozoček produkuje. A na nikoho nechcem prenášať depresiu, nikoho to nenútim čítať. Len možno zistíte, aké to je mať nejakú psychickú poruchu a čo všetko sa vtedy človeku naháňa hlavou.

Samozrejme že by som chcela v "duševnom denníku" pokračovať. Možno...

štvrtok, 9. februára 2017

Ako sme uviedli knihu Slovo je nádych do predaja

Včera bol jeden z najlepších večerov v mojom živote. Ak nie ten úplne najlepší. Prečo? Pretože som sa zúčastnila prvého čítania knihy Slovo je nádych a uvedenia tejto zbierky básní do predaja. A nie ako divák, ale ako autorka a v podstate hlavný bod večera, i keď to vyznie trochu... divne. A celé to bolo úžasné.