Písanie je pre mňa vysneným povolaním

Zdroj: weheartit.com
V minulom článku ste sa mohli dočítať o mojom hendikepe. Je to vec, ktorá ma veľmi ovplyvňuje, ovplyvňovala moje rozhodnutia pri výbere školy i toho, čo bude ďalej po strednej. Súvisí s tým totiž to, že nemôžem vykonávať akúkoľvek prácu. Vlastne takmer žiadnu bez toho, aby som mala nejaký problém. Aktivizačná pracovníčka v domove seniorov? Hm, nemám vzťah k ľuďom, nie som komunikatívna. Navyše mám problém zvyknúť si na nové prostredie. Knižnica? To by bolo skvelé, no i v tom prípade sa mi vynára niekoľko problémov.

Ale mala som veľmi veľa snov a ideí o tom, čím by som chcela byť. Keď som bola malá, chcela som byť opernou speváčkou a chcela som sa volať Daniela. 😂 To je asi to jediné povolanie, o ktorom som snívala asi najviac. Ešteže som rýchlo zistila, že môj spev nestojí za nič a že ak by som začala spievať nejakú operu, ľuďom by popraskali ušné bubienky.

Moje ciele sa menili až v tých posledných ročníkoch na základnej škole. Chcela som byť psychologičkou. Väčšinu študovania na prvej i na druhej strednej škole som sa zameriavala na tento sen. Mala som pocit, že by to pre mňa mohlo byť to pravé. Popri písaní. Lenže keď som sa rozhodovala o vysokej škole, zistila som, že potrebujem vedieť biológiu a že na psychológiu sa hlási pomaly väčšina. A nachádzala som nejaké problémy ohľadne toho, ako by som vykonávala túto prácu.

Tak nejako som sa ku koncu školy usadila pri myšlienke ísť študovať žurnalistiku, slovenský jazyk a literatúru, alebo editorstvo. Novinárčina mi napokon nesadla. Najviac mi vyhovovalo to editorstvo. Bohužiaľ život to zariadil tak, že som na vysokú nemohla ísť. Zobudili sa vo mne pochybnosti o tom, či to zvládnem. Nepopieram možnosť, že raz sa na výšku prihlásim a urobím si ju neskôr. Ale akosi som cítila, že nie je ten správny čas. A za to ma mnoho mojich spolužiačok takpovediac nechápalo a mysleli si, že sa vzdávam svojich snov. Lenže cez pocit, že je niečo nesprávne nejde vlak. Ak mám ten pocit, nepohnem sa z miesta.

A teraz? Oficiálne nezamestnaná, no zároveň pracujem na plnení svojich snov. Ráno vstávam, robím si kávu a keď cítim tu správnu energiu na písanie, sadám si k počítaču, píšem, upravujem, čítam to po sebe. Baví ma to, napĺňa ma to. Zrazu som si uvedomila, že sen byť spisovateľkou som mala už odvtedy, čo som začala tak vážnejšie písať. Ale bol akoby schovaný za tými ostatnými. Viete, raz som si na prebale jednej knihy od Mirky Varáčkovej prečítala krátky text o nej a bolo tam niečo v zmysle, že vyprevadí svoju rodinu do práce a do školy a píše, ponára sa do sveta fantázie. A mne to prišlo tak krásne a to pravé.

Netvrdím, že si myslím, že okamžite budem mať úspech, že to bude bestseller. Ale mne ide o to, že budem písať. Že to považujem za správnu vec. A keď cítite ten správny pocit, tak to tak musí byť. Toto vás proste neoklame. Ja písanie milujem. Je to môj zmysel života. Vďaka tomu žijem, dýcham, cítim a som schopná sa preniesť cez veľa vecí vďaka písaniu.

Úprimne vám poviem, že pokiaľ by som nemala písanie, nemám v živote vôbec nič. Nemala by som svoj únik od reality. Bola by som len ja a moje problémy, ktoré by som nevedela inak zvládať. Ani si neviete predstaviť koľko krát mi pomohlo, keď som napísala báseň. Koľko krát mi pomohlo, keď som sa ponorila do svojho sveta v poviedke či novele, ktorú píšem.

Bez písania by bola moja existencia osamelá, nezmyselná a zbytočná.
Ale s ním nie je.
Preto je to moje vysnené povolanie.
Ak chápete čo tým myslím.

A aká je vaša vysnená práca?

Komentáre

  1. Presne tak! S týmto článkom som plne stotožnený. Písanie je činnosť, z ktorej mám hádam najlepší pocit na svete, ktorá ma baví a je to určite moja vášeň. Preto chcem písať a som odhodlaný tomu obetovať hocičo. Momentálne študujem prírodné vedy, ale to ma vôbec nenapĺňa... Preto zvažujem, že školu zmením (literatúra, editorstvo, scenaristika) alebo že sa vydám na cestu chudobného spisovateľa, čo pracuje v supermarkete za pokladňou. :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za komentár. :) Nuž, nech sa rozhodneš akokoľvek, v písaní ti rozhodne držím palce.

      Odstrániť
  2. "Bez písania by bola moja existencia osamelá, nezmyselná a zbytočná.
    Ale s ním nie je.
    Preto je to moje vysnené povolanie.
    Ak chápete čo tým myslím."

    Chápeme. <3

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvělej článek! Mám ráda lidi, kteří si opravdu jdou za těmi svými sny, a to ty si jdeš... prosím nevzdávej se toho snu, mně se článek četl moc dobře, což už je první ukazatel, že tam něco bude... Na druhou stranu si do toho ode mě nenech mluvit, protože to, že mě se článek líbí, neznamená stejně nic, jako že se třeba někomu jinému nelíbí. Hlavně, abys se svým psaním byla spokojená ty :)
    A těším se na nějakou tu knížku...:)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je skvelé, že sa ti darí robiť to, čo ťa baví a nesmierne ti držím palce. Píšeš skvele a verím, že raz naozaj prerazíš :-)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj slovenská prvotina môže byť kvalitná!