Iluzionistka

Prinášam vám zase kúsok mojej poézie. Je to totiž to jediné, čo som schopná momentálne písať. Nič viac neviem. Moja Múza, ktorá dodávala inšpiráciu mojej próze, všetku svoju silu pretavila do poézie a tak momentálne všade prskám básničky. Táto, ktorú vám dnes prinášam, je dlhá. Neviem prečo, ale cítim, že by nemohla byť kratšia. Inak by nemohla povedať to čo hovorí teraz. Mimochodom, na túto som prišla včera. Sedela som pri rieke na starej červenej kockovanej deke, po pravej strane batôžtek, moju zbierku, zápisník a pero. A vychutnávala som si spev vtákov, slnečné lúče. Napísala som jednu kratučkú a toto je druhá, ktorá sa mi podarila. Tak dúfam, že sa vám bude páčiť, užite si ju a napíšte mi do komentárov, čo si o nej myslíte. :)

Pexels.com



Iluzionistka

Som iluzionistka.
Keď zavriem oči,
som známa neznáma.
A keď ich znovu otvorím,
som studnica prázdna.

Pátram vo svojej duši
po kúsku života, po pravde.
Vytváram ilúziu toho,
že nekúpem sa v samote.

Vytváram ilúziu,
že som šťastná,
hoci zdá sa len ráno.
K večeru uvädám 
a ilúzia prchá a prchá
ako tá nádej,
po ktorej bažím.

Som iluzionistka
a predvádzam sa na šou,
ktorá je skôr cirkusom.
Vyšívam si na tvár úsmev
no vo vnútri
zrnko po zrnku
hlodá vo mne zúfalstvo
a rozozvučí sa martýrium. 

Klavír je rozbitý.
Už si viac nezahrám
melódiu života.
V tichu súmraku 
počúvam svoj dych.

A teraz už nepomôže
nič.
Ani ilúzia.
Zostala pravda.
Ak chceš, tak na mňa krič.

Ale ja sa neozvem,
pretože som sama ilúziou.

1 komentár:

  1. Veľmi vydarená báseň, vôbec nevadí, že je dlhšia, tá dĺžka sa k nej noazaj hodí.

    OdpovedaťOdstrániť

Teším sa za každý váš komentár, preto som vám neskutočne vďačná. :)

Používa službu Blogger.